V univerzálnej Božej láske je možné všetko. Aj opätovné stretnutie sestry Rotee s pátrom Jozefom Hegglinom MSC, pochádzajúcim zo Švajčiarska. Ako farár strávil páter Jozef na kiribatskom ostrove Abemama, rodisku sestry Rotee, viac než 10 rokov.
O neľahkých začiatkoch kresťanskej viery na Kiribati, siahajúcich do 19. storočia, páter Jozef hovorí: „S evanjelizáciou na ostrove Nonouti začali dva manželské páry, ktoré sa počas práce na tahitských plantážach stali kresťanmi. Laickí misionári Betero Terawati a Lazrara Tiroi s manželkami Máriou a Matarenou túžobne očakávali príchod misionárov – kňazov. Viackrát sa s písomnou prosbou obrátili na tahitského biskupa, ktorý ich žiadosť postúpil pápežovi Levovi XIII.
Rýchlo sa rozrastajúca kresťanská komunita sa každú nedeľu zhromaždila na morskej pláži a modlila sa obrátená smerom k súostroviu Tahiti, kde sa v niekoľkotisícovej vzdialenosti konala svätá omša. V roku 1888 na Kiribati po poldruharočnej ceste loďou pristáli traja misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vyslaní zakladateľom rehole pátrom Chevalierom. Na ostrovoch ich privítalo takmer 600 novopokrstených katolíkov a rovnaký počet katechumenov. Do kiribatského jazyka už boli preložené piesne, modlitby, katechizmus i Nový zákon, na kňazov čakali kaplnky a kostoly postavené z kmeňov stromov."
Viera a náboženský život Kiribatčanov sú hlboké a tradicionálne – v tom sú podľa pátra Jozefa podobní Slovákom. V univerzálnej kresťanskej Cirkvi sú tanec v pestrých kostýmoch aj tichá adorácia rovnocennými formami oslavy jediného spoločného Boha.
